reklama

Obeť okupácie

Nedávno, teda možno to je už aj dávnejšie u nás doma zazvonil telefón. Pevná linka. Zodvihla som telefón ja. Lebo nikto iný v tej chvíli sa u nás veľmi nesnažil dobehnúť k nemu na čas. To tak u nás býva. Ani mne sa nechcelo. No predsa som dobehla asi po 10 neutíchajúcom zazvonení.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
Obrázok blogu

,, Dobrý deň, mohu vědět s kým hovorím?“ ozval sa mužský hlas z druhej strany s popletenou češtinou a slovenčinou Ani som sa nestihla predstaviť. Odpovedala som a opýtala som sa to isté (veď mňa to tiež zaujímalo). Povedal svoje meno, ktoré mi vôbec nič nehovorilo. A potom prešiel konečne po úvodných otázkach k veci. Najskôr som myslela, že to bude niekto taký čo robí anketu, alebo tak. To zvyknú volať aj skoro každý deň. Avšak to bol nejaký historik čo píše knihu., resp. je spoluautor. Slovák žijúci v Čechách. Slováci sa hneď dokážu preladiť na češtinu. Ale asi si to uvedomil, lebo potom hovoril už čisto slovenský.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Spozornela som. Čo ho také mohlo zaujímať? V duchu som sa pýtala. Dostala som odpoveď takmer hneď.

,,Chcel som vedieť niečo o Dominikovi Teplanovy“ Vy asi neviete kto je to, ale hneď Vám to ujasním.

Rozmýšľam. O Dominikovi? Mlčala som tak pokračoval.

,,Dúfam, že volám správne. Vy ste jeho vnučka? Alebo...“ nedokončil vetu

,,Nie, pravnučka.“ poopravila som ho.

,,Aha, tak,“ zaváhal ,,smel by som hovoriť s jeho dcérou?“

,,Annou Lahovou? Hmm“ rozmýšľam či je doma. Nebola

,,Nie je žiaľ doma.“

,,Tak ak by vám to nevadilo, mohli by sme sa dohodnúť, že by som k vám prišiel, niekedy keď bude ona doma, alebo vy budete mať čas. Rád by som sa porozprával, viete nemám veľa informácií o ňom, ale spolupracujem na jednej knihe o obetiach okupácie v ČSR 1968, a teda váš pradedko pokiaľ viem bol obetou. Viac však neviem, a chcel by som aj jeho v tej knihe spomenúť“ povedal to nejako takto.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jaaj,,,už sa mi to vyjasnilo a hneď mi bolo všetko jasné. Vedela som o tom dosť z rozprávania. Stalo sa to keď moja mamina mala dva roky. Bola chorá a jej dedko, môj pradedo Dominik išiel zohnať lieky pre ňu. Pracoval ako príslušník Ochrany štátnych železníc v Štúrove. A v deň jeho smrti, išiel ako hovorím z Hulu do Nových Zámkov pre lieky. A keď sa vybral pre tie lieky, tak práve cez Hul prechádzala v rovnakom čase vojenská kolóna. Keď prechádzal Dominik smerom k železnici, cez cestu dal rukou znamenie, že odbočuje. Avšak šofér nákladného auta maďarskej armády meno neviem, na mená mám zlu pamäť (Lászlo Szabó, ako pred chvíľou zistila z knihy, ktorú sme vďaka tomu mužovi dostali) na Dominikove znamenie nereagoval a tak ho surovo zrazil. Po zrážke nepostál. Postálo až veliteľské auto (podľa mojej babky to bolo posledné auto v kolóne). Naložili ho do auta a odviezli na polikliniku do Šurian. Avšak pri prevoze zomrel.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

No, ale späť k telefonátu. Dohodla som sa s ním, že sa môže hocikedy zastaviť. Že obvykle vždy je niekto doma. Potešil sa a o pár dní na to aj skutočne prišiel. Bola doma vtedy aj babka, tak som ich nechala nech si babka vyrozpráva tragický príbeh o svojom otcovi.

Vedela som si predstaviť, ako mu to všetko babka oduševnene rozpráva. Bola veľmi rada, že niekoho to zaujíma, a keď zistila, že by bo mohlo byť niekde uverejnené, neváhala a všetko vyrozprávala. Potom muž odišiel a asi pol roka bolo ticho. No, po pol roku opäť prišiel s knihou v ruke, ktorá sa volá Obeti Okupace – Československo 21.8.-31.12. 1968 (česká kniha), podaroval ju babke a poďakoval sa. Potom odišiel. V knihe sme našli aj keď možno len malý článok, no predsa o Dominikovi Teplanovy, ako obeti okupácie západoslovenského kraja.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A ako to vlastne skončilo s tým šoférom čo Dominika zrazil? Tak, teda: Maďarská armáda 29.sep. zbavila vojaka Lászla Szabóa obvinenia s odôvodnením, že zosnulý Dominik Teplan porušil cestné pravidlá, aj keď Szabó uznal, že sa plne nevenoval riadeniu vozidla.

Tak znie teda oficiálny záver, že na vine bol Dominik. A kde bola pravda, to si všetci môžeme iba myslieť. A na záver sa chcem poďakovať tomu ,,ujovi" čo volal. Takže ďakujem, že niekto pamätá aj na tieto obete, ktorých v tom čase nebolo málo.

Lucia Jančeková

Lucia Jančeková

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Možno som len jeden človek z mnohých... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu