Vlastne celý život sa utvrdzujem v tom, že najdôležitejšie je začať od samého seba. Hoci čím. Že treba zmeniť svoj pohľad na vnímanie, toho nanúteného (vedome- nevedomého) pohľadu na spôsob života. Veď tak to je. Nie?! Aj malý kamienok rozvíri hladinu vody. Tak prečo som stratila tú nádej, že môžem niečo zmeniť? Pretože, tento systém, ktorý tu máme je riadne prešpekulovaný. Stačilo, že som vyjadrila svoj názor. A to len doma. A hneď som stratila tú nádej, že sa mi podarí čosi zmeniť. Pretože sme ovplyvnený životom v ktorom vládne naoko demokracia. A pritom plníme len funkciu, aby sme boli taký ako máme byť. Podľa niekoho. Podľa tých ,,hore“. Tí alebo aj iní čo majú plné bavlnené ponožky peňazí niekde vo Švajčiarsku, no dobre, tak nie priamo tam, aj u nás stačí :) ...
Nepáči sa mi ako sa ženieme za neustálim získavaním času, ktorý práve tak strácame.
Občas si vypnem mobil, aby som si mohla vydýchnuť, robím veci pomalšie, aby som si ich vychutnala, chodievam peši aby som si nechala čas plynúť tak ako má, píšem listy, či háčkujem. No vraj, sa neprispôsobujem dobe, že treba ísť ďalej, vývoj ide ďalej. Vraj nemôžem zostať stáť. Treba žiť v tejto dobe s danými vymoženosťami. Využiť to! Nehovorím úplne nie. To by tiež nebolo správne, no nie sme práve my využívaný? Alebo aj zotročovaní? Napríklad aj prácou. A pritom práca má šľachtiť! Určite áno. Ale kde je tá hranica? Nejde tu len už len o uživenie rodiny. Veď koľkí zarábajú tie peniaze len na to aby ich mohli minúť na kupovanie zbytočností, ktoré už doma máme, ale treba predsa nové! Sú tie isté, len inak zabalené, ako mi povedal istý (inak podotknem, že veľmi vnímavý a rozumný človek:). Ale koniec koncov aj pred susedom sa treba ukázať, aby vedel aké nové nič si kúpil. Aspoň občas.
Najskôr ma vysmiali a potom som bola označená, za nezodpovedného človeka, ktorý si neuvedomuje aké je dôležité mať prácu, zarábať, živiť rodinu. Teda všetko kde treba peniaze. Nemyslím si, že si to neuvedomujem. Práveže mi je smutno ako sme ovládaní peniazmi. Ako je (zas sa k tomu vrátim) tento systém dokonale premyslený. Sme bábkami vlastných potrieb a zároveň nástrojom niekoho kto si chce uspokojiť zase svoje potreby. Peniaze sú naším nástrojom a my sme nástrojom na peniaze ,,vyššej vrstvy“. Je to veľmi dokrútené a pozauzľované. Ale čo teda sa nám snaží tento spôsob zakryť za tú myšlienku (alebo pretvárku?), že sme slobodní?
Asi aj toto: len zarábajte! Veď je to super, získate peniaze a tie vám otvoria cesty. A aké! Môžete si kúpiť všetko, čo len chcete. Tak ich pekne pomíňajte a znova šup do práce. Zodieranie.
Pozerám sa príliš čierno-bielo. Viem. Ale len teraz. Ono to prejde. Len som rozhorčená. Mám to stále pred očami. Keď to predýcham, znovu začnem. A od seba. Inak to predsa nejde. A tak je to správne. Nebáť sa a možno aj nezúfať. Veď "ak je je Boh za nás, kto je proti nám?" (Rim 8, 31b).